Obec

 

Vitajte na stránkach obce Trebichava,

 

jednej z najmenších obcí Slovenska, prvýkrát doloženej písomne roku 1396, založenej na základe tzv. zákupného práva*, pôvodne patriacej k Beckovskému, neskôr k Uhrovskému panstvu.

 

V 19. storočí bola v obci postavená pálenica, v prvej polovici  20. storočia zaznamenalo rozvoj ovocinárstvo, s ním súvisiace sušenie ovocia. Dodnes je možné nájsť viacero pozostatkov sušiarní, v jednej sa po rekonštrukcii počas Dní ovocia a medu klasickým spôsobom pripravujú kúsky ovocia, krájané po zvislej osi, nazývané štiepky, krížalky i krúžalky.

 

Názov obce je doložený z roku 1396 ako Trebichavy, z roku 1481 ako Trebychawa, z roku 1598 ako Trebichawa, maďarsky Trebichava, Terbók.

 

Obec mala v roku 1598 mlyn a 13 domov, v roku 1720 iba  7 daňovníkov, v roku 1784 sa rozšírila na  35 domov, 64 rodín a 340 obyvateľov, v roku 1828 v rovnakom počte domov žilo 461 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a ovocinárstvom. Po roku 1918 sa zamestnanie nezmenilo, obyvatelia odchádzali na sezónne práce, mnohí sa vysťahovali.

Za prácou odchádzali najmä do Čiech, nezriedka i 14 – 15 roční. Mnohí sa tam i oženili, usadili, založili si rodiny.

 

Obyvatelia sa zapojili do partizánskeho hnutia a SNP. V septembri v roku 1944 mal v obci sídlo štáb brigády J. Žižku.

 

* zákupné právo:
Šoltýska kolonizácia – kolonizácia v 13. – 15. storočí, ktorej cieľom bolo získanie  nových osadníkov, kultivovanie pôdy a zakladanie nových osád v riedko obývaných oblastiach rozsiahlych majetkov šľachty a kláštorov, a tým zvýšenie ich peňažných a naturálnych príjmov. Podľa zákupného práva osadnícke rodiny dostávali pridelenú skultivovanú pôdu do dedičnej držby, ktorá bola po dobu 10 – 15 rokov oslobodená od odvádzania peňažných a naturálnych dávok. Dedičný nájom pôdy sa spájal s právom jej predaja a slobodným sťahovaním sa poddaného. Osídľovaním boli poverovaní tzv. lokátori, ktorí sa zároveň stali dedičným richtármi – šoltýsmi. Títo dostali od vrchnosti dvojnásobok nezdanenej pôdy a právo zriadenia mlyna, krčmy, jatky a tiež nižšiu súdnu právomoc nad osadníkmi. Na Spiši a severozápadnom Slovensku vzniklo na zákupnom práve okolo 200 dedín, osídlených prevažne slovenským a čiastočne nemeckým, poľským a rusínskym obyvateľstvom. Výhody plynúce zo zákupného práva zanikli po potlačení Dóžovho povstania r. 1514.